O životnosti tepelného čerpadla je ťažko hovoriť presné čísla, avšak v skutočnosti životnosťou tepelného čerpadla rozumieme čas za aký sa čerpadlo, alebo jeho diely opotrebujú natoľko, že sa stane nefunkčným, Zväčša však ide o opotrebenie kompresora po výmene ktorého sa životnosť tepelného čerpadla predĺži o cca 50%. Výmena kompresora stojí približne 15% z ceny tepelného čerpadla.

Zaujímavosť:

   Paradoxne napriek obavám Slovákov z tepelných čerpadiel, konštruktérom prvého tepelného čerpadla na svete je slovenský rodák Aurel Stodola.

Jeho tepelné čerpadlo z roku 1928 dodnes pracuje vo Švajčiarsku a vykuruje radnicu v Ženeve s odoberaním tepla z vody jazera (jedná sa o uzavretý okruh). 

Na Slovensku máme najdlhšie pracujúce tepelné čerpadlo prevádzkované bez poruchy v Hlbokom pri Bojniciach od r.1991 až doteraz, čiže 18 rokov bezporuchy, v praxi by sme teda mohli hovoriť o životnosti tepelného čerpadla až 30 rokov. 

Životopis Aurela Stodolu:

Narodil sa 11. mája 1859 v Liptovskom Mikuláši. Ľudovú školu vychodil v Liptovskom Mikuláši. Navštevoval nemeckú reálku v Levoči, maturoval na Vyššej štátnej reálke v Košiciach. Od roku 1876 študoval na technike v Budapešti a od roku 1877 strojné inžinierstvo v Zürichu. Od roku1880 do roku 1882 pracoval v Strojárňach štátnych uhorských železníc v Budapešti. V roku 1883 pokračoval v štúdiu na Vysokej škole technickej v Charlottenburgu a štúdiá ukončil v roku 1884 na Parížskej Sorbone. Od roku 1884 pôsobil v Prahe, v Českomoravskej strojárni, ale po krátkom čase prešiel do Strojárenskej spoločnosti Ruston a spol. V roku 1892 prijal pozvanie za docenta na Vysokú školu technickú v Zürichu, na ktorej sa čoskoro stal profesorom (1893) a zostal tam pôsobiť až do svojho odchodu do dôchodku v roku 1929.

V svojej vedeckej činnosti sa zameriaval na oblasť teórie automat. regulácie strojov, položil vedecké základy projekcie a stavby parných aspaľovacích turbín. Pre paru vypočítal a aplikoval tzv. Mollierov entropický diagram, ktorý stále dopĺňal. V spolupráci s chirurgom Ferdinandom Sauerbruchom skonštruoval 1915 pohyblivú umelú ruku, tzv. Stodolovu. Na rovnakom princípe boli založené aj protézy chodidiel a nôh. Najväčšie úspechy dosiahol v odbore parných turbín a jeho výpočty a konštrukcie dali základ tomuto odvetviu strojárstva. Aurel Stodola bol profesorom Alberta Einsteina.

Jeho vrcholné dielo Die Dampfturbinen und ihre Aussichten als Wärmekraftmaschinen vyšlo v Berlíne v roku 1903 a neskôr ho preložili do mnohých svetových jazykov. Postupne ho dopĺňal o nové poznatky a jeho šieste vydanie v roku 1924 malo už rozsah 1 142 strán. V roku 1922 vyšlo v Berlíne jeho ďalšie významné dielo Dampf und Gas-Turbinen, v roku 1931 v Berlíne vyšlo Gedanken zu einer Weltanchauung vom Standpunkte des Ingenieurs, ktoré prepracoval a vydal v Zürichu 1937 pod názvom Die geheimnisvolle Naturweltanschauliche Betrachtung.

Mnohé svetové vedecké spoločnosti a univerzity mu udelili najvyššie vyznamenania a hodnosti. V roku 1901 ho menovali za čestného doktora Zürišskej univerzity, v roku 1905 mu vysoká škola technická v Hannoveri udelila titul Dr. Ing. h. c. a o štyri roky aj technika v Zürichu. V 1908 mu bolo udelené najvyššie vyznamenanie nemeckých inžinierov Grashofova medaila a v1940 ho Anglicko odmenilo zlatou medailou Jamesa Watta. Čestný doktorát mu udelila aj Nemecká technika v Brne a v roku 1929 i pražské České vysoké učení technické. Bol tiež členom korešpondentom Francúzskej akadémie vied. Zomrel 25. decembra 1942 v Zürichu. Od roku 1989 je pochovaný v Liptovskom Mikuláši.

Na počesť A. Stodolu je pomenovaná planétka (3981) Stodola.

Pri príležitosti jeho výročia vyhlásila STU rok 2009 Rokom Aurela Stodolu.

Národná banka Slovenska vydala v tejto súvislosti historicky prvú zberateľskú euromincu SR s podobizňou tohoto slovenského vedca svetového mena. "Nominálna hodnota striebornej mince je 10 eur,".Minca má štatút zákonného platidla, ale iba v SR.

zdroj: sk.wikipedia.org